8 procesných indikátorov, ktoré ovplyvňujú prevádzku prevzdušňovacích nádrží

1. Hodnota pH

V samotnom procese úpravy hodnota pH uprednostňuje zásaditú pred kyslou, hlavne preto, že zásaditá látka viac prispieva k zlepšeniu flokulačného a sedimentačného účinku v neskoršom štádiu.

Vzťah medzi hodnotou pH a inými indikátormi:

1) Vzťah s kvalitou vody a objemom vody: Kolísanie pH v priemyselnej drenáži je spôsobené najmä kyslými a zásaditými liečivami používanými pri výrobe. Je potrebné postupne sa zoznámiť s drenážnou situáciou podniku počas prevádzky a nazbierať skúsenosti, aby ste podľa fyzikálnych vlastností, ako je farba, mohli posúdiť, či je kvalita vody kyslá alebo zásaditá.

2) Súvislosť so sedimentačným pomerom: pH nižšie ako 5 alebo vyššie ako 10 spôsobí vplyv na systém, čo má za následok pomalú sedimentáciu kalu, zakalený supernatant a dokonca aj plávajúce vločky kalu na povrchu kvapaliny.

3) Vzťah s koncentráciou kalu (MLSS): Čím vyššia je koncentrácia kalu, tým silnejšia je tolerancia voči kolísaniu pH. Po náraze by sa malo vypúšťanie kalu zvýšiť, aby sa podporila obnova aktivovaného kalu.

4) Vzťah s návratovým pomerom: Zvýšenie návratového pomeru na zriedenie pH prítoku je tiež jedným zo spôsobov, ako znížiť vplyv kolísania pH na systém.

2. Teplota vstupnej vody

Vysoká teplota vody ovplyvňuje účinnosť preplachovania kyslíkom a z tohto dôvodu sú často problémy so zvyšovaním rozpusteného kyslíka; ak je teplota príliš nízka (všeobecne považovaná za nižšiu ako 10 °C, účinok je zrejmý), flokulačný efekt bude výrazne horší, vločky budú malé a intersticiálna voda bude zakalená.

3 . Pomer potravín a mikróbov (F/M)

Pomer potravín a mikróbov (nazývaný aj kalová záťaž) je pomer, ktorý odráža vzťah medzi počtom potravín a mikroorganizmami. Pri riadení prevádzky je potrebné pochopiť: koľko potravín môže podporovať koľko mikroorganizmov. Obyčajne musí byť pomer potravín a mikróbov kontrolovaný okolo 0,3 a experimentálne údaje sa často používajú na nahradenie vzorca na určenie vhodnej prietokovej rýchlosti. Hodnota BSK sa vypočíta ako 50 % hodnoty CHSK a pomer CHSK-BSK vhodný pre kvalitu vody čistiarne sa zistí porovnaním denných laboratórnych údajov.

Metóda výpočtu je:

NS = QLa/XV

Kde: Q – prietok odpadových vôd (m3/d);

V – objem prevzdušňovacej nádrže (m3);

X – koncentrácia suspendovaných tuhých látok v zmiešanom likéri (MLSS) (mg/l);

La – koncentrácia organickej hmoty (BSK) (mg/l).

1) Súvislosť s koncentráciou kalu: Podľa zásady, koľko potravín môže podporovať koľko mikroorganizmov, by sa mala úprava koncentrácie kalu prispôsobiť koncentrácii prítoku. V prípade častých zmien kvality prítokovej vody do systému je rozumnejšie použiť priemernú dennú koncentráciu ako referenciu na úpravu koncentrácie kalu. V skutočnej prevádzke je najpriamejším spôsobom úpravy koncentrácie kalu kontrola vypúšťania zvyškového kalu. Ak je možné na základe údajov o vypúšťaní kalu vytvoriť krivku vypúšťania kalu vhodnú pre čistiacu stanicu, bude mať vysokú referenčnú hodnotu pre budúcu prevádzku.

2) Vzťah k rozpustenému kyslíku: Keď je pomer potravinových mikroorganizmov príliš nízky, aktivovaný kal je nadmerný a množstvo kyslíka spotrebovaného pri dýchaní prebytočného kalu je väčšie ako kyslík potrebný na rozklad organickej hmoty, ale celkový spotreba kyslíka zostáva nezmenená a miera využitia kyslíka je znížená, čo vedie k plytvaniu energiou. Keď je pomer potravín a mikroorganizmov príliš vysoký, spotreba kyslíka v systéme sa zvyšuje, čo spôsobuje tlak prívodu kyslíka. Keď prekročí kapacitu prívodu kyslíka systému, spôsobí hypoxiu systému, ktorá vážne spôsobí paralýzu systému.

4 . Rozpustený kyslík

Monitorovanie rozpusteného kyslíka počas prevádzky sa spolieha najmä na online monitorovacie prístroje, prenosné merače rozpusteného kyslíka a experimentálne merania, tri spôsoby monitorovania. Prístroj musí často porovnávať výsledky experimentálnych meraní, aby sa zabezpečila presnosť prístroja. Keď sa vyskytnú abnormality rozpusteného kyslíka, mali by sa v prevzdušňovacej nádrži použiť metódy viacbodového odberu vzoriek na meranie koncentrácie rozpusteného kyslíka v rôznych oblastiach prevzdušňovacej nádrže, aby sa analyzovala príčina poruchy.

1) Súvislosť so zložením surovej vody.

Vplyv surovej vody na rozpustený kyslík sa prejavuje najmä v tom, že veľký objem vody a vysoká koncentrácia organických látok zvýši spotrebu kyslíka v systéme. Preto po úplnom otvorení prevzdušňovača počas prevádzky by malo byť zvýšenie príjmu vody založené na situácii rozpusteného kyslíka. Navyše, ak je v surovej vode viac čistiacich prostriedkov, na povrchu prevzdušňovacej nádrže bude izolačná vrstva, ktorá izoluje atmosféru, čo tiež zníži účinnosť preplachovania kyslíkom.

2) Súvislosť s koncentráciou kalu.

Čím vyššia je koncentrácia kalu, tým väčšia je spotreba kyslíka. Preto je potrebné počas prevádzky kontrolovať vhodnú koncentráciu kalu, aby sa predišlo zbytočnej nadmernej spotrebe kyslíka. Zároveň je potrebné poznamenať, že keď je koncentrácia kalu nízka, objem prevzdušňovania by sa mal upraviť tak, aby sa zabránilo nadmernému preplachovaniu kyslíkom, ktoré by spôsobilo rozklad kalu.

3) Súvislosť so sedimentačným pomerom.

Čomu sa treba počas prevádzky vyhnúť, je nadmerné prevzdušňovanie. Nadmerné prevzdušňovanie spôsobí prichytenie drobných vzduchových bubliniek v kale na kal, čo spôsobí, že kal bude plávať, zvýši sa sedimentačný pomer a na povrchu sedimentačnej nádrže sa objaví veľké množstvo kalu.

5 . Koncentrácia aktivovaného kalu (MLSS)

Koncentráciou aktivovaného kalu sa rozumie obsah zmiešaných nerozpustených látok na výstupe z prevzdušňovacej nádrže, vyjadrený v MLSS, čo je ukazovateľ počtu mikroorganizmov v prevzdušňovacej nádrži.

1) Súvislosť s vekom kalu.

Vek kalu je prevádzkový prostriedok na dosiahnutie indexu veku kalu vylúčením aktivovaného kalu. Preto kontrola veku kalu bude mať za následok aj vhodný rozsah koncentrácie kalu.

2) Súvislosť s teplotou.

Pre normálnu flóru aktivovaného kalu sa aktivita mikroorganizmov v ňom zdvojnásobí pri každom poklese teploty o 10°C. Preto počas prevádzky potrebujeme iba znížiť koncentráciu systémového kalu, keď je teplota vysoká, a zvýšiť koncentráciu systémového kalu, keď je teplota nízka, aby sa dosiahol účel stabilizácie účinnosti spracovania.

3) Súvislosť so sedimentačným pomerom.

Čím vyššia je koncentrácia aktivovaného kalu, tým väčší je konečný výsledok sedimentačného pomeru a naopak. Počas prevádzky je potrebné poznamenať, že sedimentačný pomer spôsobený vysokou koncentráciou aktivovaného kalu sa zvyšuje a pozorovaný sedimentovaný kal je stlačený a hustý; pričom sedimentačný pomer spôsobený zvýšenou koncentráciou neaktivovaného kalu je väčšinou zle zhutnený a má tmavú farbu. Sedimentačný pomer spôsobený nízkou koncentráciou aktivovaného kalu je príliš nízky a pozorovaný sedimentovaný kal má tmavú farbu, je zle stlačený a sedimentovaný aktivovaný kal je vzácny.

6 . Sedimentačný pomer (SV30)

Pomer sedimentácie aktivovaného kalu by sa mal považovať za najviac uvádzaný pri všetkých kontrolách prevádzky. Sledovaním sedimentačného pomeru možno bočne odvodiť približné hodnoty viacerých kontrolných ukazovateľov, čo má pozitívny orientačný význam pre komplexné posúdenie porúch prevádzky a smer vývoja prevádzky.

Pozorovacie body procesu sedimentácie:

1) Počas prvých 30 až 60 sekúnd sedimentácie kal podstúpi rýchlu flokuláciu a rýchlu sedimentáciu. Ak táto fáza spotrebuje príliš veľa času, je to často signál, že kalový systém je pred zlyhaním. Ak je pomalá sedimentácia spôsobená vysokou viskozitou kalu a zahrnutím malých bubliniek, môže to byť spôsobené vysokou koncentráciou kalu, starnutím kalu a vysokým prítokovým zaťažením.

2) Keď sa proces sedimentácie prehlbuje, vločky kalu sa budú naďalej adsorbovať a spájať, aby vytvárali väčšie a väčšie vločky a farba sa prehlbuje. Ak sa farba kalu počas procesu sedimentácie neprehlbuje, je možné, že koncentrácia kalu je príliš nízka a prítok je príliš vysoký. Ak je v strede sedimentačný kal a nad a pod vyčistenou kvapalinou, znamená to, že došlo k miernej expanzii kalu.

3) Poslednou fázou procesu sedimentácie je fáza kompresie. V tomto čase je kal v podstate na dne a s predlžujúcim sa časom sedimentácie sa priebežne zhutňuje a farba sa ďalej prehlbuje, no stále si zachováva väčšie vločky. Ak sa zistí, že zhutnenie je jemné a vločky sú malé, sedimentačný efekt nie je dobrý a prítokové zaťaženie môže byť príliš veľké alebo koncentrácia kalu je príliš nízka. Ak sú vločky príliš hrubé a okraje vločiek majú počas zhutňovania svetlú farbu a horná číra kvapalina je zmiešaná s jemnými vločkami, znamená to, že kal je starý.

7 . Index objemu kalu (SVI)

Objemový index kalu SVI = SV30/MLSS, SVI je 50-150 je normálna hodnota a môže byť až 200 pre priemyselné odpadové vody. Keď objemový index aktivovaného kalu presiahne 200, možno určiť, že štruktúra aktivovaného kalu je uvoľnená, sedimentačný výkon je slabý a existujú známky expanzie kalu. Keď je SVI nižší ako 50, je možné určiť, že kal je starý a vek kalu je potrebné skrátiť.

8 . Vek kalu

Vek kalu možno chápať ako čas potrebný na zdvojnásobenie veľkosti aktivovaného kalu. V skutočnej prevádzke možno vek kalu jednoducho odhadnúť na základe objemu kalu a prietoku vypúšťaného kalu v prevzdušňovacej nádrži. Rozsah veku kalu od 7 do 15 dní je len orientačná hodnota. V skutočnej prevádzke je potrebné nastaviť primeraný vek kalu v závislosti od prítoku zaťaženia na mieste.

Vzorec na výpočet veku kalu:

(t) = VX1/24X2Q

Kde: V—objem prevzdušňovacej nádrže m;

X1 – koncentrácia zmiešaných suspendovaných pevných látok (MLSS) v prevzdušňovacej nádrži (mg/l);

X2—koncentrácia zmiešaných suspendovaných pevných látok (MLSS) zo spätného aktivovaného kalu (mg/l);

Q – vypúšťanie zvyškového aktivovaného kalu (m3/h)

Metóda stanovenia veku kalu počas prevádzky:

Na základe predpokladu, že „koľko potravín dokáže uživiť koľko mikroorganizmov“, je potrebné vypočítať primeranú koncentráciu kalu (MLSS) na základe priemerného zaťaženia znečisťujúcimi látkami za určité časové obdobie pomocou pomeru potravinových mikroorganizmov. vzorec a potom vypočítajte primeraný vek kalu a na základe toho vykonajte príslušné úpravy systému.